Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 30
TÝŽDEŇ: 173
CELKOM: 126507

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

kláštory

Kaštieľ v Mierove

História kaštieľa je úzko spätá s významným prelomom v 18. storočí. V roku 1746 si dal Pál Jeszenák postaviť kaštieľ v neskoro barokovom slohu, ktorý sa dodnes zachoval. Kaštieľ mal aj iných známych majiteľov. V roku 1820 rodina Apponyiovcov odkúpila veľkú časť majetku a pozemkov od Jeszenákovcov, ale majiteľmi boli aj veľkostatkári Wiener – Veltenovci z Viedne, ktorí koncom 19. storočia vytvorili 3500 hektárové hospodárstvo pod názvom “Béke (Mierovo) – Gombai (Hubice) statok”. V 20. storočí tu bola obcou zriadená škola, škôlka a byty pre miestnych. Roky bol kaštieľ bez využitia. V súčasnosti je kaštieľ v Mierove dvojpodlažná barokovo – klasicistická stavba postavená na obdĺžnikovom pôdoryse so stredným pôdorysom. Deväťosová fasáda, situovaná do ulice, členená nárožnou bosážou a oknami s hladkou sambránou a nadokennou rímsou. Na jej západnej strane je k pôvodnému objektu pristavená nová časť v úrovni oboch podlaží. Táto nová časť pochádza z 2. pol. 19. storočia, kedy bola celá budova prestavaná v štýle klasicizmu. Vstup do areálu charakterizovala monumentálna murovaná brána s nápisom, ktorý bol krédom predošlých majiteľov: “Je to dom cnosti, pracovitosti a usilovnosti ako aj večným prístreším výborných myšlienok a šľachtickej zábavy.”

kostoly, kaplnky

Kostol sv. Alžbety v Lehniciach

Veľký-Lég (Bratislavská stol.). Písomne spomínaný od r. 1239. Ako stará farnosť sa objaví v Pázmányiho súpise, podobne aj v listine z roku 1390. O tomto hovorí aj jeden neuverejnený spis v archíve bratislavskej kapituly o milodaroch pre légsku farnosť svätej Alžbety; podobný je aj neuverejnený spis z roku 1436 v archíve légskej farnosti. Okrem toho pamätné knihy farnosti koncom XVII. storočia podrobne informujú o zrúcaní tunajšej predchádzajúcej, starej farnosti a o stavbe novej na jej mieste.

Pri tejto príležitosti mali naďabiť pod starým kostolom na podzemné klenby a cesty, ako i na múry rozsiahlejšej a pevnejšej základnej stavby.
Novší katolícky farský kostol sal v tom čase stavať arcibiskup Szelepcsényi, čiže v roku 1679. Aj toto je vzhľadná renesančná budova ako všetky arcibiskupom tu postavené kostoly (ako tomášovský, čakanovský a malinovský).
Na dekoratívnom mramorovom oltári stojí šikovne zhotovená socha maďarskej svätej Alžbety. Podľa pamätných listín farnosti mal byť tento oltár neskoršou nadáciou grófky Viczayovej. Popri tom si pripomenú tradičnú žitnoostrovskú legendu, podľa ktorej aj Lég mal byť jednou z farností, ktoré boli založené sv. Štefanom na počesť 12 apoštolov a pôvodne mal byť zasvätený sv. Ondrejovi a sv. Alžbeta sa stala patrónkou až novopostaveného kostola alebo oltára. Tento údaj však aj tu vyvracia dokument z roku 1390, ktorý tu rovno uvádza farnosť sv. Alžbety.
Vo vonkajšej uzatvárajúcej stene svätyne kostola je umiestnený starší kamenný reliéf; nakoľko sa dá z ošúchaného diela vybrať, je na ňom vidieť poprsie ženy zahalené šatkou; nedá sa považovať za náhrobník alebo za postavu Panny Márie a je pravdepodobné, že bolo súčasťou nejakého umeleckého diela starého kostola.

Kostol sv. Michala Archanjela Mierovo

Rímsko – katolický kostol evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Pôvodne románsky kostol vystavaný v 2. polovici 13. storočia barokovo upravený v 18. storočí.

Kaplnka v Hornej Potôni

Kaplnka v Hornej Potôni

Klasicistický reformovaný kostol v Hornej Potôni

V Benkovej Potôni stojí klasicistický reformovaný kostol postavený v roku 1816.

Kaplnka rodiny Bitóovej v Blatnej na Ostrove

Kaplnka rodiny Bittóovej - bez veže je jednoloďová, krytá polkruhovou konchávou, uzavretá svätyňa z 19. storočia.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Blatnej na Ostrove

Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1721 v barokovom štýle ako kaplnkou rodiny Bittóovej. Veľkú hodnotu predstavuje výzdoba klenby lode kostola pruským skleným stukom. Hlavný oltár kostola je súdobý s vlastnou budovou, kazateľnica pochádza z konca 18. storočia, socha Madony z doby okolo roku 1400. Na hlavnom priečelí (1771) je viditeľný ozdobný barokový štít. Zvon kostola bol vyhotovený v roku 1993.

Kaplnka Panny Márie Lurdskej v Blahovej

V obci je kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1934.

Farský kostol sv. Cyrila a Metoda v Blahovej

V júni 1934 bol slávnostne položený základný kameň kostola a po nemalých, najmä finančných ťažkostiach bol chrám 22.septembra 1935 vysvätený. Prvý farár p. Jozef Jánoš bol farárom bez fary. Budovateľské snahy obyvateľov preto neustali a už v roku 1936 sa začal stavebný ruch na pozemku vedľa kostola. Do dvoch rokov tu vznikla moderná veľká fara, posvätená 18.septembra 1938.

Kostol sv. Petra a Pavla v obci Holice, časť Kostolná Gala 1

Kostol sv. Petra a Pavla v obci Holice, časť Kostolná Gala

Kostol sv. Petra a Pavla je najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou v centrálnej časti obce Kostolná Gala. Jedná sa o dvojvežový kostol zo začiatku 13. storočia (pred rokom 1253) v neskororománskom slohu. Na konci 14. storočia kostol goticky prestavali, renesančné úpravy pochádzajú zo 17. storočia. Naposledy boli renovačné práce na kostole uskutočnené v roku 1992. V kostole sú unikátne zvyšky exteriérovej nástennej maľby z neskorého stredoveku. Pod kostolom sa nachádzajú aj hroby viacerých miestnych zemepánov, o čom svedčí aj mramorová doska na stene s erbom rodiny Törös, na pamiatku členky rodiny Zsuzsany Mórocz z roku 1633.


Kostol svätého Petra a Pavla sa nachádza v centre obce na miernej vyvýšeni-ne v nadmorskej výške 121 m n. m. Dispozične ho tvorí jednoloďový objekt na východnejstrane ukončený polygonálnym presbytériom a na západnej strane dvojvežovým priečelím. Z románskeho obdobia sa v exteriérovej a interiérovej časti kostola zachovalo via-cero architektonických detailov. K najzachovalejším reliktom románskeho slohu patria okná vo vežiach priečelia, zuborez nachádzajúci sa na dvojveží i po obvode presbytéria a sedílie situované na južnej stene presbytéria. V tomto priestore sa nachádza jediné čiastočne zachované, avšak zaslepené gotické okno s dekoratívnou kružbou, umiestnené nad vchodomdo sakristie. Loď kostola je zaklenutá troma poľami valenej krížovej klenby. Presbytérium je v súčasnosti ukončené rebrovou krížovou klenbou s kruhovým svorníkom. V západnejčasti interiéru lode sa nachádza empora. K južnému múru presbytéria sa pripája barokovásakristia. V exteriéri kostola sa nachádza románska krstiteľnica.Pôvodný neskororománsky kostol bol postavený pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia.

Kostol Svätého Michala Archanjela v Michale na Ostrove

Kostol Svätého Michala Archanjela bol postavený okolo polovice 14. storočia a koncom 15. storočia bol prestavaný v gotickom štýle. Neskôr v roku 1787 ho upravili v neskorobarokovom štýle. V interiéri prikrýva loď pruská valená klenba sakristiu a svätyňu viacuholným uzáverom gotická krížová klenba. Hlavný oltár bol zhotovený okolo roku 1790 v neskorobarokovom štýle. Bočný oltár Ježišovo pokrstenie pochádza z druhej polovice 19. stor., kamenná kazateľnica pochádza z roku 1538. Na južnej stene je vidieť fresku svätého Juraja a oproti nej sú fragmenty z legendy o svätom Ladislavovi (prenasledovanie, zápasenie, odťatie hlavy), ktoré boli odhalené a obnovené v rokoch 1988-1989. ďalším výrazným prvkom je veža s osemhranným ihlanovitým zastrešením, ktorá vyčnieva z priečelia, jej oblúkovité zvukové otvory, oporné piliere svätyne a južný portál s lomenou nadpražnou podperou s malou predsieňou. Najstaršou sochou kostolnej záhrady je kríž z roku 1657, ktorý bol v roku 1898 renovovaný. Taktiež sa tu nachádza socha sv. Vendelína z druhej tretiny 19. stor. a socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1838.

Rímskokatolícky kostol Michala archanjela vo Vojke nad Dunajom

Rímskokatolícky kostol Michala archanjela vo Vojke nad Dunajom bol postavený na konci 18. storočia v klasicistickom štýle, s barokovými prvkami, na mieste pôvodného kostola. Jeho hlavný oltár s mramorovou architektúrou pochádza zo začiatku 20. storočia, oltárny obraz sv. Michala archanjela zo začiatku 19. storočia.

Kaplnka vo Veľkej Pake

Kaplnka vo Veľkej Pake

Farnosť vo Veľkej Pake

Významnou stavbou v obci je aj budova fary. Podľa písomných správ musela stáť už v stredoveku. Dnešná budova fary, s pôdorysom do tvaru L, pochádza pravdepodobne zo začiatku 19. storočia. Nie je vylúčené, že stojí na stredovekých základoch.

Kostol sv. Ladislava vo Veľkej Pake

Najvýznamnejšou stavbou nachádzajúcou sa obci je bezpochyby pôvodne stredoveký kostol sv. Ladislava. Terajšia stavba kostola bola postavená na staršom základe v roku 1678. V prvej polovici 19. storočia bol upravovaný a v roku 1936 - 1937 prestavaný do dnešnej podoby. Kostol je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria. Presbytérium pôvodného kostola, ktoré sa po prestavbe roku 1937 stalo bočnou kaplnkou orientovanou na východ, je polygonálne uzavreté, má valenú klenbu s lunetami a jedno pole krížovej hrebienkovej klenby. Nová loď, stavaná priečne k pôvodnej stavbe, má kazetový strop. Na západnej strane kostola je predstavaná pôvod náveža členená cizénami a nárožnou bosážou, krytá ihlancom. Vnútorné zariadenie kostola je súčasné s novou stavbou kostola. Oltár pôvodného presbytéria (teraz bočnej kaplnky) je klasicistický s obrazom sv. Ladislava, z druhej polovice 18. storočia.

Kaplnka v Čukárskej Pake

Kaplnka v Čukárskej Pake, bola postavená v roku 1936 z „obetavosti veriacich“, vysvätená bola 13.9.1936.

Kaplnka sv. Kríža v Malej Pake

Kaplnka sv. Kríža v Malej Pake

Kaplnka v Trnávke

Na cintoríne sa nachádza kaplnka, ktorá dlhý čas slúžila ako dom smútku. Túto budovu postavili majstri Vilmos Tóth a József Szitás. Kaplnka bola vysvätená 2.11.1937, kedy umiestnili na jej strechu kríž.

Kostol a kaplnka v Trnávke

Kostol a kaplnka Trnávky bola postavená v rokoch 1848 až 1850 v neskoro klasicistickom štýle. Stavbu viedol murársky majster pán Neshleba z Jelky. Kaplnka bola požehnaná ku cti Kráľovnej Ruženca. Sviatok Kráľovnej Ruženca sa oslavuje 7. októbra, kedy sa slávi sviatok kostola – konajú sa hody v našej dedine. V roku 1849  darovala prvý zvon kaplnke pani Žofia Lichtenstein. V roku 1902  pán Antal Németh a jeho manželka Julianna, rodená. Tóth dali postaviť vežu kaplnky a zväčšili aj samotné priestory budovy. Pán Antal Németh daroval kaplnke nový zvon vážiaci 76kg. V roku 1916 počas Prvej svetovej vojny, vojsko vzalo zvon z kaplnky, ktorý daroval pán Antal Németh. V roku 1938 deti Istvána Tótha darovali kostolu nový zvon.

V roku 1991 sa renovoval kostol v Trnávke. Na oltári v kostole sa nachádza socha Kráľovnej Ruženca, ktorú dala priniesť vtedajšia vedúca spolku ruženca pani Apollónia Mester. Na soche je dátum 1895, na základe toho sme oslávili storočnicu tejto sochy. V kostole sa nachádzajú sochy Fatimskej Panny Márie, Svätého Antona a Svätej Terézie z Lisieux. Stemy kostola zdobia malé plastiky zobrazujúce krížovú cestu, ktoré kostolu daroval pán Vilmos Tóth.

Rímsko - katolícky kostol sv. Ondreja v Rohovciach

Rímsko-katolický kostol sv. Ondreja bol postavený na prelome 12. a 13. storočia ako jednoduchá stavba s obdĺžnikovou loďou a podkovovitou apsidou. Koncom 15. storočia prešiel úpravami, z tohto obdobia sa zachovalo aj gotické pastofórium. V 18. storočí bol kostolík upravený barokovo a pristavali k nemu západnú vežu a severnú sakristiu. V 19. storočí pristavali zrkadlovo sakristiu aj z južnej strany. Pri poslednej oprave pred niekoľkými rokmi bola k pôvodnému vchodu na južnej strane lode pristavaná murovaná predsieň.

pamiatky

Pomník padlých hrdinov v I. a II. svetovej vojne v Blatnej na Ostrove

Pomník padlých hrdinov v I. a II. svetovej vojne v Blatnej na Ostrove.

Klasicistická kúria v Blatnej na Ostrove

Klasicistická kúria pochádza zo začiatku 19. storočia. Patrila maďarskej šľachtickej rodine Bittó. István - vtedajší štátnik, minister spravodlivosti a predseda Uhorskej vlády, ktorý sa v nej narodil – dal pristavať centrálnu oválnu jedáleň, čím vniesol budove - v duchu secesie – vtedajší moderný charakter, zachovaný dodnes.

Klasicistická kúria v Blatnej na Ostrove

V obci Blatná na Ostrove sa nachádza aj druhá klasicistická kúria z polovice 19. storočia. Je to päťosová prízemná kúria, druhá klasicistická budova, ktorú podstatným spôsobom prestavali, iba rovnočiary štít na priečelí symbolizuje jej starší pôvod.

Socha na stĺpe v Holiciach

Zachovalý oznamovací stĺp z 18. storočia slúžil pri uskutočňovaní trhov v okolí kostola. Na južnej strane námestia sa pod vyše 200 rokov starým dubom nachádza pamätník „Turul“ z roku 1939.

Stĺp obecný v Holiciach

Národná kultúrna pamiatka stĺp obecný - stĺp tržného práva pochádza z 2. polovice 18. storočia. Stĺp obecný- stĺp tržného práva sa nachádza za kostolom sv. Petra a Pavla v Kostolnej Gale.

Kaštieľ rodiny Benyovszkých a park pri kaštieli v Lehniciach

Brat Mórica Benyovszkého, Ladislav II. zomrel bezdetný. Jeho brat, Emanuel I. získal v roku 1793 grófsky titul a dal prestavať malú barokovú šľachtickú kúriu na kaštieľ v klasicistickom štýle, ale zdá sa, že nie v dosť veľkých rozmeroch. Vo Veľkom Légu nájdeme aj potomka Juraja III., konkrétne Petra II., ktorý žil v obci.
Benyovszky sa v roku 1880 rozhodol pre stavbu nového kaštieľa na mieste starého. Stavebné práce sa predĺžili až do konca XIX. storočia, lebo ani Samu Borovszky nespomína tento kaštieľ vo svojich knihách Bratislavská stolica a Mesto Bratislava zo začiatku XX. storočia, hoci to bola skutočne pozoruhodná stavba.
Kaštieľ je poschodová štvorkrídlová budova s rohovými vežičkami, z ktorých majú tri pôdorys štvorca, výhodná bola zas osemhranová a päťposchodová. Priečelia sú zdobené všetkým možným, čo mohlo zdobiť podobné vežové stavby; je tam množstvo rizalitu, balkónov, arkád, obloky rozličných tvarov, terasy, kuté mreže, hranolová rustika a hlavne parapety, ktoré dávajú kaštieľu starožitný ráz. Podobne riešili aj veľký dvor.
Vtom čase rozšírili pôvodný park na jeho dnešnú veľkosť. Po Ľudovítovi zdedil kaštieľ jeho syn Rudolf (1874-1956), ktorý bol zvláštnou osobnosťou. Rudolf získal diplom zo štátnických a právnych vied. Rudolf bol dobrý hudobník, zložil viac vynikajúcich hudobných skladieb a už ako 11 ročný vystúpil ako husľový sólista na župnom koncerte v Bratislave pre poškodených vodňou. Potom sa stal žiakom vynikajúceho husľového virtuóza Jenőa Hubayho v Budapešti. Veľakrát vystupoval v bratislavskom rozhlase. Rudolf Benyovszky bol predsedom Žitnoostrovskej muzeálnej spoločnosti. Poznali ho ako dobrosrdečného človeka, veď do roku 1945 bol veriteľom sirotskej stolice v baranyskej župe a sirotskú stolicu viedol veľmi dobre. Jeho problémy sa začali vtedy, keď mu po roku 1920 zhabali väčšiu časť majetku. Vtedy mu ostalo z 2 000 jutár ledva 500. Rudolf vedel, že takúto obrovskú budovu by nebo schopný udržať v dobrom stave, preto začal v roku 1929 búrať kaštieľ. Ostala len východná časť s osemhrannou vežou a so zvyškami susedných krídel, ale aj to len ich prízemia, možno ako pamiatka týchto budov.

Ešte v tom istom roku začal gróf Rudolf Benyovszky stavbu nového kaštieľa podľa vlastných stavebných plánov, čo dokončil v roku 1930. Budova stojí neďaleko od starého kaštieľa (smerom na sever) a je dobre viditeľná z hlavnej cesty. Kaštieľ je postavený podľa vzoru anglických a škótskych kaštieľov v akomsi romantickom pseudogitickom štýle.
Kaštieľ po roku 1948 zoštátnili a neskoršie v ňom umiestnili politickú školu V roku 1954 získal budovu Ústav pľúcnych a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach a po prestavbe tu umiestnili lôžkovú časť ústavu. V tom roku zomrel Rudolf Benyovszky , ktorý žil v posledných rokoch života vo veľkej biede, za veľmi ponižujúcich okolností. I keď iným veľa pomohol, on zbytočne čakal na dobrodenie. Kaštieľ je aj v súčasnosti majetkom Ústavu pľúcnych a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach.

Od roku 1991 sa stal rekreačným strediskom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Na území anglického parku postavili nové budovy a kúpeľ. Vo väčšine parku je hustý porast.
Park okolo kaštieľa má charakter lesa, z mikroklimatického hľadiska je to významná súčasť regiónu. V prvej časti parku medzi vchodom a kaštieľom sa dodnes zachoval pôvodný stav parku, v istej časti nájdeme letničky a večne zelené stromy. Postupujúc od kraja lesoparku sú zmiešane umiestnené skupiny cudzokrajných a domácich stromových porastov.
Park svojou rozlohou, umiestnením, usporiadaním, svojou flórou a faunou je typickou žitnoostrovskou krajinou.

Sakrálna pamiatka Oľdza

Sakrálna pamiatka Oľdza

Fehér-kép" - biely obraz v Mierove

Kríž sa nachádza pri hlavnej ceste Senec-Šamorín (vedľa cesty vedúcej z dediny). Volá sa "Fehér-kép" - biely obraz. Renovoval ho Benő Fekete v roku 1929.

Dom Gabriela Schustera v Mierove

Dom Gabriela Schustera z roku 1910. Gabriel Schuster bol správcom majetku v časoch keď Mierovo - Béke bolo súčasťou Béke-Gombai statku. Majiteľom statku bol viedenský veľkostatkár Wiener-Velten.

Pamätník pre miestne obete I. svetovej vojny

Pri pamiatke sv. Štefana bol zriadený park sv. Štefana, ktorý predstavuje vynikajúci priestor na oddych.V tesnej blízkosti parku sv. Štefana sa nachádza pamiatka miestnych hrdinov I. svetovej vojny.

Mauzóleum v Lehniciach

Nové mauzóleum postavené na prelome 19. a 20. storočia na novom cintoríne - mohutná secesná stavba na báze štvorcového pôdorysu, s jednoduchým členením fasád, zakončená kopulou, so štyrmi betónovými vázami na nárožiach.

hrobky/cintoríny

Pomník v Hornej Potôni

Pomník v Hornej Potôni

Pomník padlým v I. svetovej vojne Horná Potôň

Pomník padlým v I. svetovej vojne Horná Potôň

Pomník obetiam I. svetovej vojny a pomník nenarodeným deťom v Holiciach

Pomník obetiam I. svetovej vojny a pomník nenarodeným deťom

Pomník obetiam II. svetovej vojny a historická kamenná krstiteľnica v Holiciach

Pomník obetiam II. svetovej vojny a historická kamenná krstiteľnica zo stredoveku.

Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne v Mierove

Pomník padlým v I.. a II. svetovej vojne umiestnený v južnej časti areálu kostola. Bol postavený v 20 -tych rokoch 20. storočia.

Hrob maďarského vojaka v Potônskych Lúkach

Hrob maďarského vojaka, ktorý bol zastrelený ruskými vojakmi v Novom Živote, vhodený do Malého Dunaja, vychytený a pochovaný na ľavom brehu Malého Dunaja

Pomník hrdinov v I. svetovej vojne v Oľdzi

Pomník hrdinov v I. svetovej vojne v Oľdzi

Pomník v Malej Pake

Pomník v Malej Pake postavený na počesť siedmim padlým občanom Malej Paky, postavený 5.6.1933.

Hrobka rodiny Bacsákovcov v Lehniciach

Hrobka rodiny Bacsákovcov v časti obce Sása

sochy

Socha na stĺpe v Holiciach

Okolie kostola dotvárajú historické pamiatky – socha zvaná Immaculata (Nepoškvrnenej Panny Márie) z roku 1689 v barokovom štýle. Socha bola pôvodne umiestnená v miestnej časti Bekefa a dala ju postaviť rodina Mórocz pochádzajúca z tejto časti obce.

Sochu svätej trojice v Trnávke

V roku 1863 dala obec postaviť Sochu svätej trojice na križovatke medzi Báčom, Rohovcami a Trnávkou. Na soche svätej trojice sú zobrazení Svätý Imrich, Svätý Florián a Svätá Trojica.

Socha hrdinov na počesť obetiam I.svetovej vojny v Trnávke

Socha hrdinov pri kostole v roku 1921 rímskokatolícky mládežnícky spolok dal postaviť Sochu hrdinov na počesť obetiam I.svetovej vojny. V 60-tých rokoch na túto sochu pribudol zoznam padlých hrdinov počas II. svetovej vojny

Prícestná socha sv. Anny v Rohovciach

Prícestná socha sv. Anny z roku 1885

Pamiatka sv. Štefana Vojka nad Dunajom

Vedľa rímskokatolíckeho kostola sa nachádza pamiatka sv. Štefana, prostredníctvom ktorej vzdáva obec česť prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi, resp. Vajkovi, po ktorom obec dostala svoje meno. Bronzová pamiatka bola postavená na príležitosť dňa sv. Štefana v roku 2005 akademickým sochárom Györgyöm Lipcseym.

Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého v Lehniciach

Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého – klasicistická, postavená na vysokom kamennom kanelovanom stĺpe z roku 1818.

drobné sakrálne stavby, kríže

Kamenný kríž z roku 1657 v Michale na Ostrove

Ústredný kríž v areáli cintorína z roku 1833. Klasicistický kamenný kríž s korpusom Krista so sochou Panny Márie pod krížom.

Ústredný kríž v Mierove

Ústredný kríž v areáli cintorína z roku 1833. Klasicistický kamenný kríž s korpusom Krista so sochou Panny Márie pod krížom.

Kamenný kríž - Kamenná socha v Trnávke

Kamenný kríž - Kamennú sochu dal postaviť v roku 1898 pán Antal Németh.

Veľký kríž v Trnávke

Veľký kríž na cintoríne dali postaviť v roku 1936 pán Antal Németh a jeho manželka Karolina Csémy. Kríž postavil pod dohľadom murárského majsrta Vilmosa Tótha murár József Szitás.

Drevený kríž v Trnávke

V roku 1903  pán Vendel Szalay dal postaviť drevený kríž vedľa kaplnky. Tento kríž obnovil v 60 rokoch pán Béla Szitás.

Pomník - kríž v Malej Pake

Pomník - kríž v Malej Pake, dal postaviť Ján Mikóczy s manželkou Teréziou Mózesovou na „Božiu slávu“ v roku 1928.

Kríž na križovatke vo Veľkej Pake

Kríž na križovatke vo Veľkej Pake

zámky, kaštiele

Renesančný kaštieľ v Rohovciach

Renesančný kaštieľ, postavený roku 1570, barokovo prestavaný v 1. polovici 18. storočia, západné priečelie upravené klasicisticky v 1. polovici 19. storočia.
Hlavným staviteľom renesančného kaštieľa v Rohovciach bol Štefan Ilésházy a to na mieste pôvodného hradu rodu Sárkányovcov, ktorý stál na mieste kaštieľa ešte pred rokom 1570. Stopy rodu Ilésházyovcov sa objavujú v oblasti žitného ostrova už od 12. storočia a rodokmeň tejto významnej rodiny je možné sledovať od roku 1400. Štefan Ilésházy bol najvýznamnejším členom rodiny, ktorý ju povzniesol do postavenia vyššej šľachty. Po roku 1594 sa hospodárstvo so sídlom v kaštieli v Rohovciach dostáva do rúk vedľajšej vetvy rodu – Františka Ilésházyho. Začiatkom 18. storočia sa Rohovce opäť stávajú majetkom hlavnej rodovej línie Ilésházyovcov osobou Mikuláša Ilésházyho. Po jeho smrti v roku 1723 sa správy rodových majetkov ujal jeho syn Jozef Ilésházy, ktorý zomrel v roku 1766. Za jeho života dosiahli panstvá rodu vrcholný rozkvet a zveľaďoval sa aj prírodný park pri kaštieli v Rohovciach. V roku 1838 sa panstvo Rohovce dostáva do majetku grófa Jozefa Batányho, po Batányovcoch neskôr do majetku grófa Pongrácza. Od poslednej tretiny 19. storočia do roku 1945 pochádza viacero stavebných úprav kaštieľa, ktorých stopy sú na kaštieli viditeľné dodnes a ich cieľom bola obnova a zvýšenie obytného komfortu kaštieľa. Objekt kaštieľa po roku 1945 zásadne mení svoju pôvodnú funkciu – stáva sa školou, neskôr slúži pre potreby Ministerstva vnútra SR. Kaštieľ postupne stráca svoje pôvodné prírodné, architektonické a parkové prostredie, dochádza k postupnej devastácii jeho technického stavu.

morové/mariánske/trojičné stĺpy

Pamätný stĺp v Potônskych Lúkach

Pamätný stĺp na počesť vzniku obce, ktorý bol odovzdaný v roku 2006.